Po približne 12 hodinách letu z Cancúnu sme pristáli v Istanbule a do nášho odletu do Prahy nám ešte zostávalo 6 hodín.

Na papieri to bolo dlhé čakanie. V skutočnosti to však bol príliš krátky čas na to, aby sme sa z istanbulského letiska vybrali do centra mesta.

Navyše som bol po predchádzajúcom lete úplne vyčerpaný. Takže žiadne prehliadky pamiatok, žiadny Bospor a žiadne hrdinské výčiny. Vyrazili sme rovno do salónika Turkish Airlines.

Let z Istanbulu do Prahy bol druhou časťou bonusovej letenky na trase Cancún – Istanbul – Praha, ktorú som kúpil necelé tri týždne pred cestou za 55 000 Aegean Miles+Bonus a 393 eur na osobu.

Celý príbeh o rezervácii, ako aj to, aký bol dvanásťhodinový let na Boeingu 787-9, opisujem v mojej predchádzajúcej recenzii letu Turkish Airlines z Cancúnu do Istanbulu.

Náš let v skratke

• Trasa:Istanbul IST – Praha PRG
• Dĺžka letu: 2 hodiny
• Sedadlo: 3E
• Lietadlo: Airbus A321neo

Oplatí sa vyraziť do Istanbulu počas šesťhodinového prestupu?

Podľa mňa nie.

Letisko IST je ďaleko od centra mesta a je obrovské. Než prejdete pasovou kontrolou, dostanete sa do mesta a vrátite sa späť s dostatočnou časovou rezervou, z vášho šesťhodinového prestupu vám nezostane takmer nič.

Do mesta by som sa z letiska IST vybral len vtedy, keby som mal prestup aspoň 8 hodín. A aj vtedy nie vtedy, keď po transatlantickom lete ledva udržím oči otvorené.

O tom, ako sa rozhodovať na základe dĺžky prestupu, reálnych časov cestovania a toho, čo stihnete v centre mesta, píšem v článku „Istanbul počas prestupu: oplatí sa ísť do mesta?“.

Praktické informácie o bezpečnostných kontrolách, minimálnej dĺžke prestupu a orientácii v termináli nájdete aj v našom sprievodcovi prestupom na letisku Istanbul IST.

Vedeli sme presne, čo chceme: salónik, sprchu a možnosť trochu sa prebrať.

Nie som fanúšikom salónika Turkish Airlines, ale svoj účel splnil dobre

Cestujúci v business triede majú počas medzipristátia dve dôležité výsady.

Prvým z nich je rýchly prechod bezpečnostnou kontrolou, ktorú (niekedy) musíte absolvovať pri prestupe.

Počas našej návštevy bolo všade úplné ticho, ale z predchádzajúcich skúseností v Istanbule viem, že tento rýchly prístup vám môže ľahko ušetriť 15 minút.

Druhou a oveľa väčšou výhodou je, samozrejme, salónik.

Salónik Turkish Airlines Business Lounge patrí medzi tie, ktoré na fotkách vyzerajú fantasticky.

Je obrovský. Ponúka rôzne priestory na sedenie a množstvo staníc s živou prípravou jedál. Na papieri mu naozaj takmer nič nechýba.

Ale mne sa tam moc nepáči.

Hoci je priestranná, vždy, keď tam prídem, je tam plno a rozhodne to nie je pokojné miesto. Ale musím povedať, že je to stále lepšie ako verejné priestory na letisku...

Predovšetkým sa mi však veľmi nepáči spôsob, akým sa tu podáva jedlo.

Nie je tu veľa klasických bufetových stánkov, kde si môžete naložiť presne to, čo chcete. Väčšina teplých jedál sa podáva v jednotlivých stánkoch, kde vám kuchár naservíruje porciu.

Chápem, o čo ide. Jedlo je čerstvé a celé to vyzerá pôsobivejšie ako pár nerezových nádob s viečkami.

Ale keď som unavený a hladný, nechcem obchádzať viaceré stánky, čakať v radoch a pri každom z nich znova vysvetľovať, čo chcem. Chcem si len vziať jedlo a sadnúť si. Možno som v tomto ohľade trochu nezdvorilý, ale tradičný bufet mi vyhovuje viac.

Prekvapivo chudobný mi prišiel aj výber nealkoholických nápojov. Od vlajkového salónika spoločnosti Turkish Airlines by som očakával podstatne viac.

Na druhej strane musím pochváliť sprchy. Je ich tu veľa a jednotlivé sprchové kúty sú dosť priestranné. Po dlhom lete z Cancúnu to bolo presne to, čo som potreboval.

Ak nemáte prístup do salónika a čaká vás dlhé nočné čakanie na prestup, pozrite si ponuku hotelov v blízkosti istanbulského letiska a možnosť prespať priamo v termináli.

Dve hodiny do Prahy? To by som prežil aj v ekonomickej triede

Po šiestich hodinách na letisku sme sa konečne dostali k bráne.

Nástup do lietadla prebiehal podľa zón a bol veľmi organizovaný.

Let z Istanbulu do Prahy trvá len asi dve hodiny. Úprimne povedané, takýto krátky let v ekonomickej triede by som bez väčších problémov ľahko zvládol.

Na krátkych trasách však Turkish Airlines ponúkajú niečo, čo je medzi európskymi leteckými spoločnosťami stále veľmi nezvyčajné: skutočnú business triedu.

U väčšiny európskych leteckých spoločností dostanete rovnaké úzke sedadlá ako v ekonomickej triede. Voľné zostáva len stredné sedadlo a niekde vpredu je zavesená záclona.

V našom lietadle Airbus A321neo bola samostatná kabína so širokými sedadlami v usporiadaní 2–2.

Turkish Airlines je pravdepodobne jedinou leteckou spoločnosťou v Európe, ktorá tento produkt vo veľkom rozsahu nasadzuje prakticky vo všetkých svojich lietadlách určených na krátke a stredné trasy.

Alebo existuje ešte nejaká iná letecká spoločnosť?

Zatiaľ som na žiadnu nenarazil, hoci som tu už recenzoval niekoľko európskych business tried:

• Business trieda Lufthansy v lietadle A320 (Mníchov – Káhira)
• Aegean Airlines Business v lietadle A321 (Atény – Praha)
• Business trieda spoločnosti Condor v lietadle A320 (Frankfurt – Praha)
• Business trieda Air France v lietadle A220 (Praha – Paríž)

Tmavé sedadlá tentoraz vyzerajú dobre

Pri mojom predchádzajúcom lete v Boeingu 787-9 mi čierna a tmavošedá kabína pripadala trochu chladná a fádna.

V lietadle A321neo mi tie isté farby vôbec nevadili.

Tmavé sedadlá dopĺňajú výraznejšie béžové obloženie a svetlé vankúše. Vďaka tomu pôsobí celý interiér elegantnejšie a útulnejšie ako business trieda v lietadle Dreamliner.

Alebo som mal možno jednoducho lepšiu náladu, pretože som už bol na ceste domov – kto vie 

Hlavným rozdielom oproti ekonomickej triede samozrejme nie je farba, ale priestor.

	Business trieda	Ekonomická trieda
Šírka sedadla	21 palcov / 53 cm	18 palcov / 46 cm
Rozstup sedadiel	45 palcov / 114 cm	31 palcov / 79 cm
Naklápanie operadla sedadla	5 palcov / 13 cm	3 palce / 8 cm

Sedadlo je naozaj široké a ponúka dostatok priestoru na nohy aj vtedy, keď si ich natiahnete.

Čakal by som, že sa operadlo dá sklopiť ešte o niečo viac. Pri dvojhodinovom dennom lete to však vôbec nie je problém.

Opierka hlavy je trochu sklamaním. Hoci sa dá nastaviť, je taká široká, že mi hlavu príliš dobre nepodopierala. Nie je to žiadna katastrofa, len dosť zvláštne nevyužitá funkcia.

Pred sedadlom sa nachádza 13-palcový dotykový displej. Obrazovka je v poriadku, ale kvôli veľkému odstupu medzi sedadlami je dosť ďaleko na to, aby sa dala pohodlne ovládať rukou. Preto má každé sedadlo aj vlastné diaľkové ovládanie.

Úložného priestoru je dostatok. K dispozícii je univerzálna elektrická zásuvka, ako aj štandardný väčší port USB-A.

Na našom sedadle nebol port USB-C.

Mini priečka medzi dvoma sedadlami vyzerá trochu zvláštne, ak cestujete sami.

Vlastne je to celkom komické, pretože táto priečka má v skutočnosti šírku len asi 5 cm a nemá absolútne žiadny zmysel.

Obsluha začala ešte pred vzletom

Až vtedy sa ukázalo, v čom sú Turkish Airlines naozaj dobré.

Ešte pred vzletom nám ponúkli uvítací nápoj a horúci uterák. Zároveň palubný personál rozdal jedálne lístky a začal prijímať objednávky.

Obsluha začala presne rovnako ako na diaľkovom lete.

Na európskych trasách ide v business triede často hlavne o to, že stredné sedadlo zostáva voľné, o vyšší limit batožiny, prístup do salónika a flexibilnejšie podmienky rezervácie leteniek. Samotný let potom nie je ničím výnimočným.

Spoločnosť Turkish nešetrila na službách ani na tomto dvojhodinovom lete. A práve to sa mi na nej páči najviac.

Po vzlete nám priniesli tác s predjedlom, šalátom, dezertom, chlebom a nápojom.

Úprimne povedané, už som mal aj o niečo lepšie jedlá; šalát bol trochu „vyčerpaný“. Ale je možné, že po neviem koľkých hodinách som bol jediný, kto bol unavený.

Hneď ako som dojedol predjedlo, posádka mi na tom istom podnose priniesla teplé hlavné jedlo.

Žiadne plastové obaly ani rýchle, povrchné občerstvenie. Poriadne jedlo s kompletným servisom, len vtesnané do podstatne kratšieho letu.

Adana kebab nebol tou najlepšou voľbou

Ako hlavné jedlo som si vybral Adana kebab s ryžou.

Tentoraz som si nevybral správne. Jedlo mi prišlo veľmi ťažké, trochu suché a celkovo mi veľmi nesadlo.

Moja priateľka si objednala kuracie supreme. Samozrejme som ochutnal a samozrejme to bolo oveľa lepšie ako moje jedlo.

Takže súťaž o najlepšie hlavné jedlo vyhrala ona. Zvyšok obsluhy bol však veľmi dobrý a na taký krátky let bol vlastne prekvapivo rozsiahly.

Počas celého letu boli k dispozícii alkoholické aj nealkoholické nápoje bez obmedzenia. Pred pristátím nám tiež ponúkli oriešky.

Posádka zvládla celý servis bez zbytočných zdržaní a bez toho, aby vyvolávala dojem, že sa musí ponáhľať, aby všetko stihla dokončiť pred začatím klesania.

Oplatí sa letieť v business triede spoločnosti Turkish Airlines na letoch v rámci Európy?

Za dvojhodinový let by som určite neplatil žiadny cenový rozdiel. Dve hodiny sú predsa len dve hodiny a nemal by som žiadny problém prečkať ich v ekonomickej triede.

Ak však chcete rezervovať let v európskej business triede kvôli samotnému letu, Turkish Airlines sú oveľa výhodnejšou voľbou ako väčšina ich konkurentov.

V našom lietadle typu A321neo sme nedostali len sedadlo v ekonomickej triede s prázdnym sedadlom vedľa.

V skutočnosti sme dostali širšie sedadlo, obrovský priestor na nohy, vlastnú obrazovku a plnohodnotné jedlo s viacerými chodmi.

K tomu všetkému ešte prístup do salónika, prednostné odbavenie, vyšší limit na batožinu a flexibilnejšie podmienky letenky.

Ako krátky spoj na diaľkovej ceste v business triede je to podľa mňa takmer ideálny produkt. A keby cenový rozdiel v porovnaní s ekonomickou triedou nebol neprimeraný, pokojne by som si ho kúpil aj ako samostatnú letenku.

Informácie o limitoch batožiny, možnostiach odbavenia a ďalšie praktické informácie nájdete v našom sprievodcovi leteckou spoločnosťou Turkish Airlines.

Salónik v Istanbule ma opäť neoslnil. Antalya kebab by som si už druhýkrát nedal. Pokiaľ ide o samotný let, nemám však takmer čo vytknúť.

Na krátky let v rámci Európy? Absolútne skvelé.