Letecká spoločnosť Etihad Airways v poslednej dobe pomerne často ponúka lacné lety z Európy do Ázie. Rovnako ako keď som cestoval s Air Arabia z Prahy do Bangkoku cez Sharjah, chcel som sa preto dozvedieť, aký je let v štandardnej ekonomickej triede.

Kúpil som si spiatočnú letenku z Prahy do Bangkoku za 494 eur. To je veľmi rozumná cena za trasu s jedným medzipristátím. V tejto recenzii opisujem spiatočnú cestu z Bangkoku cez Abú Zabí do Prahy.

Za podobnú cenu by som nemal žiadne výhrady voči letu so spoločnosťou Etihad. Neočakávajte však žiadny výnimočný zážitok. Ekonomická trieda spoločnosti Etihad na mňa pôsobila ako solídny priemer – a myslím to ako kompliment aj ako kritiku.

Skontrolujte ceny leteniek u spoločnosti Etihad Airways

Moja cesta v skratke

	Bangkok – Abú Zabí	Abú Dhabí – Praha
Lietadlo	Airbus A350-1000	Boeing 787-9
Usporiadanie sedadiel v ekonomickej triede	3-3-3	3-3-3
Rozstup sedadiel	79 cm	79 cm
Šírka sedadla	46 cm	43 cm
Naklápanie operadla	13 cm	13 cm
Nabíjanie	USB-A a USB-C	USB-A a univerzálna zásuvka
Napájanie	1 hlavné jedlo	sladká pochúťka + raňajky

Ceny letov a batožiny spoločnosti Etihad: dajte si pozor na tarifu Basic

Zaplatil som 494 eur. Cestoval som len s príručnou batožinou, takže mi najlacnejší tarif „Basic“ úplne vyhovoval.

Pri porovnávaní cien je však potrebné mať na pamäti jednu dôležitú vec. Najlacnejší tarif spoločnosti Etihad nezahŕňa odbavenú batožinu.

Tarifa „Basic“ zahŕňa:

• 1 kus príručnej batožiny do 7 kg
• stravu a nápoje počas letu
• zábavu počas letu
• vankúš, deku a slúchadlá

Za odbavenú batožinu je potrebné zaplatiť príplatok. Poplatok sa účtuje aj za vopred rezervované sedadlo. Na rozdiel od toho spoločnosti Qatar Airways, Emirates a Saudia zvyčajne zahŕňajú odbavený kufor už v cene aj pri najlacnejších letenkách na dlhé vzdialenosti.

Naopak, ak cestujete len s príručnou batožinou, tarif „Basic“ je veľmi výhodný. Práve vďaka tomu Etihad často ponúka veľmi atraktívne ceny.

Etihad nie je členom žiadnej globálnej aliancie. Míle však môžete zbierať prostredníctvom programu Etihad Guest a u vybraných partnerov. Ja som si svoje míle previedol do programu Flying Blue, ktorý prevádzkujú spoločnosti Air France a KLM. Funguje to, ale Flying Blue nie je môj obľúbený program – momentálne sa viac zameriavam na zbieranie míľ v aliancii OneWorld, konkrétne u spoločnosti Qatar Airways.

• Kompletnú ponuku leteniek nájdete vždy na stránke etihad.com

Z nočného vlaku cez Bangkok do salónika

Noc pred odletom som strávil v nočnom vlaku z Čiang Mai do Bangkoku. Celý deň som sa prechádzal po meste, takže keď som dorazil na letisko v Bangkoku, sprcha ma lákala viac ako bezplatné jedlo.

Pred odletom som sa preto vybral do salónika Miracle, do ktorého som mal prístup cez Revolut. Občerstvenie bolo v poriadku, ale hlavným dôvodom mojej návštevy bola sprcha. Po noci strávenej vo vlaku a celom dni v dusnom Bangkoku mi to naozaj prišlo vhod.

Podrobne rozoberám, ako funguje neobmedzený prístup v rámci balíka Ultra a kedy sa to finančne oplatí, v článku „Revolut Ultra a letiskové salóniky“.

Samotný proces nástupu do lietadla prebehol hladko a organizovane. Žiaden chaos, žiadne zbytočné rady a žiadne prekvapenia.

Bangkok – Abú Zabí: môj prvý let lietadlom Airbus A350-1000

Zámere som si vybral odlet o 21:00. Na tento konkrétny let bol naplánovaný Airbus A350-1000 a ja som s týmto typom lietadla ešte nikdy neletel.

Podľa môjho názoru je to jedno z najkrajších komerčných lietadiel, ktoré sú dnes v prevádzke, a tak som sa tešil aj na to, že si ho pozriem zvonku.

V Bangkoku však bola tma. Aj po pristátí v Abú Zabí bolo stále tma. Svoj prvý let na A350-1000 som teda absolvoval bez toho, aby som si lietadlo poriadne prezrel.

V kabíne to voňalo úplnou novotou, ale žiadny zázrak to nie je

Hneď po nástupe na palubu je jasné, že A350 patrí medzi najnovšie lietadlá vo flotile spoločnosti Etihad.

Interiér doslova voňal novotou a jemné zlatohnedé farby lahodili oku.

Úprimne povedané, nebol som však nijako zvlášť ohromený. Kabína je pekná, čistá a moderná. Napriek tomu ide len o štandardnú ekonomickú triedu na dlhé trasy v usporiadaní 3-3-3.

Rozstup sedadiel je 79 cm, šírka sedadla 46 cm a operadlo sa dá sklopiť približne o 13 cm. Ide o štandardné hodnoty, ktoré nájdete u väčšiny leteckých spoločností prevádzkujúcich dlhé lety.

Na sedadle už čakal malý vankúš, príjemná deka a štandardné slúchadlá. Etihad poskytuje aj jednoduchú nákupnú tašku, ktorú si cestujúci môžu nechať.

Rovnaké vybavenie som dostal aj na nasledujúcom lete do Prahy.

Opierka hlavy je navrhnutá rovnako v lietadlách typu A350 aj Boeing 787. Na jednej strane má výraznejšiu, pevnú oporu, zatiaľ čo druhú časť je možné nastaviť. Funguje to lepšie ako úplne plochá opierka hlavy, ale zažil som už aj pohodlnejšie riešenia. Počas spánku mi hlava stále mierne klesala.

Model A350-1000 má pri sedadle porty USB-A aj USB-C. Obrazovka palubného zábavného systému sa mi zdala o niečo väčšia ako tá, ktorú som neskôr videl v Boeingu 787, ale rozdiel bol minimálny.

Zábavný systém vás zabaví aj počas cesty okolo sveta

Palubný zábavný systém spoločnosti Etihad je veľmi dobrý a doslova preplnený najnovšími filmami a televíznymi seriálmi, ako aj klasikami.

Aj keby ste si zabudli stiahnuť videá do mobilu alebo na notebook, určite sa nebudete nudiť.

Letecké spoločnosti vždy hodnotím podľa najlepšieho televízneho seriálu všetkých čias, ktorým je bezpochyby *Friends*! A v tomto smere Etihad prešiel na výbornú. Nielen jednotlivé epizódy, ale aj kompletný seriál.

Jedlo až po dvoch hodinách. Tentoraz celkom oprávnene.

Let z Bangkoku do Abú Zabí trvá len asi 6 hodín. Preto ma nepotešilo, že prvá – a zároveň jediná – obsluha začala až viac ako 2 hodiny po štarte. Na nočnom lete je to presne ten čas, ktorý by človek radšej strávil spánkom.

Tentoraz však rozhodne nemôžem viniť posádku. Práve naopak.

Čakali nás silné turbulencie a kapitán už pred štartom oznámil, že kvôli nim bude palubná obsluha meškaná. Počas celého letu nás potom pravidelne informoval o vývoji situácie.

Bezpečnosť je na prvom mieste a komunikácia posádky bola absolútne vzorová. Vedel som, prečo sa nič nedeje, a že to nebolo kvôli pomalej alebo neorganizovanej obsluhe.

Na výber boli tri hlavné jedlá, čo nie je vždy samozrejmosťou ani u európskych a amerických leteckých spoločností prevádzkujúcich diaľkové lety. Ja som si vybral vegetariánske cestoviny.

Bolo to klasické jedlo v ekonomickej triede. Nebolo zlé, ale ani nijako nevynikalo. Na tácke bol aj šalát, dezert s kokosom a mangom a pečivo. Dezert bol celkom dobrý. Pečivo, naopak, bolo absolútne nepožívateľné.

Palubný personál ponúkal k jedlu nealkoholické aj alkoholické nápoje, ako aj kávu a čaj. Po odnesení tácok sa až do pristátia už nič ďalšie nepodávalo.

Ale už pristávame v Spojených arabských emirátoch.

Za posledných šesť hodín som spal sotva hodinu; cesta domov bude ešte náročnejšia...

Prestup v Abú Zabí: skvelé letisko, ale zdĺhavá bezpečnostná kontrola

Letisko v Abú Zabí je moderné, veľké a predovšetkým sa v ňom veľmi ľahko orientuje.

Pripomína mi Dauhu a ako tranzitné letisko mi pripadá neporovnateľne príjemnejšie než Dubaj alebo Rijád.

Počas tranzitu sa všetko odohráva v jedinom termináli. Stačí sledovať označenia „Transit“, ktoré vás zavedú k bezpečnostnej kontrole a následne k odletovým bránam.

Najslabším článkom môjho tranzitu bola práve bezpečnostná kontrola. Rad bol dlhý a otvorených pultov bolo málo. Podľa mojich skúseností bývajú tranzity v Dauhe oveľa plynulejšie.

Možno som mal len smolu. Ak často prestupujete cez Abú Zabí, rád by som sa v komentároch dozvedel o vašich skúsenostiach. Je dlhé čakanie bežné, alebo som sa tam náhodou ocitol v nevhodnom čase?

Za bezpečnostnou kontrolou je množstvo obchodov, kaviarní a reštaurácií. Vyrazil som do salónika Pearl Lounge, do ktorého som sa dostal cez Revolut a sieť LoungeKey.

Ponuka jedla a nápojov bola v poriadku. Priestor je však malý a počas mojej návštevy tam bolo mimoriadne preplnené. Po 20 minútach som odišiel a rozhodol som sa radšej počkať vo verejnej časti terminálu.

V tomto ohľade pre mňa opäť vyhráva Dauha. Aplikácia Revolut mi tam zvyčajne ponúka širší výber salónikov a tie, ktoré som navštívil, boli o triedu lepšie ako salónik Pearl Lounge v Abú Zabí.

Abu Dhabi – Praha: Boeing 787-9, odlet o 3:20

Druhý let vzlietol v pomerne neľudskú hodinu o 3:20 ráno.

Nástup na palubu prebehol skvele. Išiel mimoriadne rýchlo a bol to jeden z najlepšie zorganizovaných nástupov na palubu, aké som kedy zažil.

Z brány sme odišli presne podľa letového poriadku. Kvôli hustému nočnému prevádzkovému ruchu sme však vzlietli až o približne 25 minút neskôr.

Spoločnosť Etihad plánuje prílety a odlety do tesných časových intervalov, aby umožnila čo najviac prípojných letov. Výsledkom je veľmi hustý prevádzka na odbavovacej ploche.

Je Boeing 787 horší ako A350?

Očakával som, že Boeing 787-9 bude viac prezrádzať svoj vek. V skutočnosti sa mi interiéry oboch lietadiel zdali takmer identické.

Dreamliner má tiež usporiadanie sedadiel 3-3-3 a rozstup sedadiel 79 cm. Sedadlo je široké 43 cm, čo je asi o 3 cm menej ako v A350. Na papieri sa tento rozdiel zdá byť výraznejší, než som ho vnímal počas letu.

Opierka hlavy a sklon operadla – približne 13 cm – sú rovnaké.

Hlavný rozdiel spočíva v možnostiach nabíjania. Boeing 787-9 mal port USB-A a univerzálnu elektrickú zásuvku, zatiaľ čo model A350 ponúkal porty USB-A aj USB-C.

Obrazovka v lietadle B787 sa mi zdala o niečo menšia, ale ani to nebol dostatočne významný rozdiel na to, aby ovplyvnil môj výber letu.

Ak si vyberáte medzi modelmi A350-1000 a Boeing 787-9 čisto na základe ekonomickej triedy, ja by som z toho nerobil veľkú vedu.

Model A350 je krajší (čisto subjektívny názor) a sedadlo je o niečo širšie. Celkový komfort bol však veľmi podobný.

Oreo po štarte a raňajky nad Tureckom

Krátko po vzlietnutí nasledovala krátka obsluha. Palubný personál podával nápoje a rozdával miniatúrne balenia sušienok Oreo.

Ja som to práve zmeškal. Nepoprosil som posádku o ďalšie sušienky a pokračoval som v spánku.

Zobudil som sa až vtedy, keď sme prelietali nad Tureckom, práve v čase, keď začínala hlavná palubná obsluha. Raňajky podávali asi dve hodiny pred pristátím v Prahe.

Tentoraz neboli žiadne turbulencie. Na takomto nočnom lete by som osobne uprednostnil, keby raňajky podávali trochu bližšie k pristátiu. Každá ďalšia polhodina spánku sa počíta.

Vybral som si omeletu s klobásou. Porcia bola na môj vkus dosť malá, ale inak to bolo len bežné jedlo v ekonomickej triede. Nič zvlášť zlé, ale ani nič, na čo by som si spomenul, keď sa vrátim domov.

Po raňajkách som takmer pol hodiny nepretržite hľadel na tú neuveriteľnú krásu vonku. Práve kvôli takýmto výhľadom vždy sedávam pri okne.

Nikdy ma to neomrzí.

A tu si užívam tradičný výhľad na Prahu – tentoraz je síce trochu zamračené, ale to nevadí. Domov je domov!

Autobusom na terminál v Prahe

Po prílete ma čakalo ešte jedno malé prekvapenie. Lietadlo spoločnosti Etihad nezastavilo pri nástupnom mostíku, takže sme sa k terminálu odviezli autobusom.

Na letisku máme kanceláriu priamo nad Terminálom 1, takže dopravu sledujem prakticky každý deň.

Bolo to prvýkrát, čo som osobne videl lietadlo spoločnosti Etihad na vzdialenom stojisku. Považujem to preto za výnimočnú situáciu, nie za bežný jav na trase do Prahy.

Avšak ani v tomto prípade nás organizácia nesklamala. Autobusov bolo dostatok a informácie boli jasné, takže vystupovanie prebehlo rýchlo.

Etihad vs. Qatar Airways, Emirates a Air Arabia

Toto hodnotenie je, samozrejme, čisto môj subjektívny názor. Každý cestujúci má iné priority.

Pri výbere okrem ceny zohľadňujem aj vernostný program, limit na batožinu a letiská, na ktorých budem prestupovať.

Ak by bola konečná cena rovnaká, vybral by som si Qatar Airways.

Qatar je členom aliancie oneworld, v rámci ktorej rád zbieram míle. Cena letenky zahŕňala odbavenú batožinu a na dlhšom lete som dostal aj malú sadu toaletných potrieb. Navyše mám pocit, že prestup v Dauhe prebieha plynulejšie a výber salónikov je lepší.

Naopak, za podobnú cenu by som uprednostnil Etihad pred Emirates. Nie kvôli nejakému zásadnému rozdielu na palube, ale kvôli letisku. Pre mňa je medzipristátie v Abú Zabí podstatne príjemnejšie ako v Dubaji.

Air Arabia je v úplne inej lige. Je to nízkonákladová letecká spoločnosť, kde si za jedlo a odbavenú batožinu musíte priplatiť. Ak však cestujete naľahko, môže to byť zaujímavá alternatíva. Podrobnejšie sa tomu venujem v mojej recenzii letu Air Arabia z Prahy do Bangkoku.

Najdôležitejším faktorom je preto vždy konečná cena. Ak je po pripočítaní všetkých potrebných služieb Etihad najlacnejšou možnosťou, nemám dôvod sa mu vyhýbať.

Etihad môže byť výnimočný. Len nie v ekonomickej triede

Moje hodnotenie ekonomickej triedy môže znieť trochu vlažne. To však neznamená, že Etihad nedokáže vytvoriť produkt, na ktorý nezabudnete.

Na našej webovej stránke sme sa podelili aj o naše skúsenosti so všetkými prémiovými triedami:

• Business trieda spoločnosti Etihad v lietadle Boeing 787-9 z Prahy do Abú Zabí
• Prvá trieda spoločnosti Etihad v lietadle Airbus A380 z Abú Zabí do Paríža
• Etihad Residence zo Singapuru do Abú Zabí

Práve toto porovnanie jasne ilustruje, čo ponúka ekonomická trieda.

Spoľahlivé cestovanie, moderné lietadlá a profesionálny servis. Nie je to však ten druh zážitku, kvôli ktorému by ste si vybrali Etihad bez ohľadu na cenu.

Záver: Oplatí sa lietať s Etihadom v ekonomickej triede?

Áno, ak je cena primeraná.

Moja spiatočná letenka z Prahy do Bangkoku za 494 eur bola veľmi výhodná ponuka.

Na žiadnom z letov sa nestalo nič zvlášť zlé. Lietadlá boli moderné, posádky profesionálne a organizácia na všetkých letiskách bola vynikajúca.

Etihad u mňa boduje aj vďaka častým špeciálnym ponukám a jednoduchému prestupu v Abú Zabí.

Na druhej strane bola dlhá fronta na bezpečnostnú kontrolu pri prestupe, salónik Pearl Lounge bol preplnený a najlacnejšia letenka nezahŕňa odbavenú batožinu.

Samotný zážitok z letu nebol nijako zvlášť pozoruhodný. Sedadlá, jedlo a obsluha boli na úrovni štandardnej ekonomickej triedy na diaľkových letoch. Nič ma výrazne nesklamalo, ale nebolo tu ani nič, čo by ma nabudúce presvedčilo, aby som si vybral Etihad namiesto jeho drahších konkurentov.

Môj verdikt je preto jednoduchý:

• ak je Etihad najlacnejší aj po pripočítaní batožiny, určite s ním letím
• pri rovnakej cene by som osobne uprednostnil Qatar Airways
• Etihad by som uprednostnil pred Emirates hlavne kvôli príjemnejšiemu prestupu
• Za Etihad by som si nepriplatil len kvôli zážitku v ekonomickej triede

A čo za 494 eur? Bez váhania by som si ich vybral znova. Za výrazne vyššiu cenu ako Qatar? Nie.

Nájsť lety s Etihad Airways